Chuť tvojho života

Život je nevyspytateľný, preto si cenme každú chvíľu.

Človek, ktorý má pred sebou dve možnosti – nie je si istý, ktorú si má zvoliť.
Ak si má vybrať medzi priateľstvom a láskou, smútkom a šťastným, životom aký má teraz a životom v neistote… Ktorú cestu si zvolí? Tú, ktorá je na prvý pohľad ľahká, alebo cestu plnú neznáma?

Hneď vám napadne, že si vyberie tú cestu, ktorá je pre neho ľahšia. Lenže zdanie môže klamať. Prečo? Lebo správna otázka znie: „Čo je ľahké?“

Je ľahké žiť vedľa človeka, ktorého milujete, ale beriete sa navzájom iba ako kamaráti? Je ľahšie takto žiť, lebo viete že ho nikdy nestratíte? Ale isto viete, že sa ho nikdy nemôžete dotknúť a pobozkať. Žijete v smútku i v šťastí. Máte svoj vlastný svet, plný pochybností a momentov, ktoré by ste nikdy nezažili keby ste neboli len priatelia.

Vedela som, že sa naše cesty rozchádzajú. V tomto momente, ako som si zobrala svoje maturitné vysvedčenie a ty si sa na mňa žiarivo usmial. Myslela som si, že do konca života budeme priateľmi. Niekedy som dúfala, že budeme viac ako len priatelia.

No, boli tu chvíle, keď som milovala byť len tvojou priateľkou. Keď sme boli na stanovačke a začalo pršať, musel si sa niekde schovať, lebo tvoj spacák bol úplne premočený. Vopchal si sa do môjho spacáku a zazubil si sa. Nikomu sa to nezdalo divné, lebo sme boli priatelia.

Alebo naše dennodenné fajčiarské prechádzky, pri ktorých sme sa bláznili ako nikdy predtým. Zjazdovka na snowboarde, či na chate plnej múch. Tieto chvíle stáli za to byť tvojou kamarátkou.

Povieš mi ako je možné, že som sa do teba zamilovala? Nemalo to tak byť, mali sme byť iba priatelia – tí najlepší priatelia.

A predsa je niečo čo som v tých časoch nevedela – nevedela som, že cítiš to samé. Nevedela som, že spacák si nechal zmoknúť naschvál, iba preto aby si sa ma mohol dotýkať a pozerať sa ako spím.

Nevedela som to…

Dnes, v tento deň keď sa naše cesty rozchádzajú, hovorím si – prečo to musí skončiť?

No ty si ku mne prišiel a pevne si sa mi pozrel do očí. Usmial si sa úsmevom, ktorý som u teba ešte nevidela. Položil si ruky na moje líce, pomaly si sa naklonil a pritom si sa mi pozeral do očí. Skôr ako sa naše pery spojili v bozku, šepol si:

„Nesmie sa to takto skončiť.“

Zavrela som oči, pociťujúcu brnenie na celom tele. Naše pery sa streli a ja som si vychutnávala ten slastný pocit. Pocit bezpečia a lásky, ktorú si mi dával.

2 comments to Chuť tvojho života

Napsat komentář