Zúfalstvo

Tento článok som písala na tému týždňa na blog.cz, ale myslím, že je celkom dobrý na pobavenie 🙂 Aspoň dúfam,.. Nikoho som nechcela uraziť a nič podobné 🙂

Tri veci, ktoré nenávidím: Budík. Bolesť. Zúfalstvo.
Lenže ešte horšie je to vtedy, keď sa tieto tri veci spoja dokopy – Musíte ráno vstávať do školy a vás ten poonďatý budík nezobudí, lebo …proste nezobudí, no vy náhle pocítite bolesť zuba, ktoré je neznesiteľná, že poriadne nemôžete dýchať a stále do vás niekto niečo hustí, že nakoniec vykríknete zúfalstvom a otrieskate si hlavu o najbližšiu stenu. Nepoznáte to? Ani ja nie, ale párkrát som mala ten pocit, že to naozaj urobím.

U mňa – neviem ako u ostatných, nevidím do nich/vás – ide bolesť, hnev, smútok ruka v ruke so zúfalstvom. A keď som zúfala, nechceli by ste ma stretnúť. Mám pocit, že stena, ktorá sa na mňa škerí by mala dostať čo si zaslúži a BUM!, jedna ruka je v sádre. Lenže ani to nepomohlo tomu zúfalstvu!

A čo tá krásna klávesnica? Ach, že mi ide, ale na nervy! TRESK! A hlava je zafičofvaná a áno, stále je tu to zúfalstvo.

Jejda – dvere! Čo keby som nimi poriadne treskla, aby všetky okná vypadali? TRESK! *rinčanie skla* a okná nemám – zima, zima, zimička, ochladíš mi líčka.

Jesť? Teraz, keď som zúfala? Nie, ďakujem – *zvuk ohýbanie lyžičky* – ale nie som hladná. O pár hodín neskôr *škvŕkanie v bruchu*.

A: „Ahoj, ako sa máš?“ *Ide, ide mašinka…*
B: „Vŕŕŕrrr…“
A: „Deje sa niečo?“ *Šibi, ryby, mastné…*
B: *plesk, plesk* „Ou, prepáč, nechcela som.“ *Irónia len tak lieta*
A: *píííp! píííp! píííp!* „Čav!“ *Padá sniežik padá, zbohom, krásna víla!*

Sedela som v noci, v metre
spomínala som na tvoje krásne svetre,
tvoje oči, tvoje pehy,
ktoré mi sviežosť pripomínali…
Teraz tu plačem, teraz a tu!
Prosím, vráť sa ku mne, skôr ako umriem strachom…
Moje zúfalstvo, ktoré ma obkolesuje
je ako moja smrť, v tomto metre…

 

Na záver – zúfalstvo je každého osobná vec a keď ste pri osobe, ktorá je zúfala môže to byť živou nebezpečné! Samozrejme, každý ma iný prejav zúfalstva.. napríklad ja – viem plakať a ja obvykle neplačem. Až na párkrát 🙂 a potom, vyššie spomenuté scenáre *iba v mojej hlave, vy blbečkovia…muhehehe*.

 

 

 

Napsat komentář