Objím svoju dušu.

 

Až sa nebo k zemi  skloní,

pobozká ho nežnou slzou.

V tej chvíli ľudskú lásku stvorí,

a zaženie smútok aj s tmou.

 

 

Z jasného neba vzlietnu anjeli,

a trápenie stratí svoju moc.

Zahalia nás svojimi krídlami,

a vždy nám prídu na pomoc.

 

 

Ich múdrosť  je odblesk svetla večného,

a prevyšuje celý hviezdny svet.

Tak ako láska prichádza, z neba modrého,

nech tvoje oči hľadia priamo vpred.

 

 

 

Dívaj sa do svojho vnútra, cítiš tu lásku?

Tá vychádza z priestoru tvojej duše.

Tam nájdeš odpoveď, na svoju otázku,

že v každom z nás, je kúsok neba aj  zloby zavše.

Napsat komentář