Už zase som s pohľadom upreným do okna nevnímala nudné vysvetľovanie našej učiteľky. Nie, že by som to robila pravidelne, ale v poslednom čase často. Matematika a ja to jednoducho nešlo dohromady. Hoci som učivo ako tak chápala písomkách som akoby všetko zabudla a dopadlo to zle. Presne tak ako teraz. Na začiatku hodiny sme písali písomku a ja som z troch príkladov mala zrejme iba jeden a aj to ešte nebolo isté. Matikárka nám teraz vysvetľovala ako to malo byť. Ja som ju však ignorovala a radšej som sledovala zasnežené vrcholky stromov za oknom.
,,Toto mám pochopiť?“ pomyslela som si, keď som kútikom oka zablúdila po zapísanej tabuli a prevrátila som oči. Bolo sedem minút do zvonenia a matikárka nám oznámila, že zajtra budeme písať ďalšiu písomku. Len sa začal druhý polrok a ja zasa nachytám zlé známky. Preniesla som pohľad na hodiny visiace nad tabuľou a sledovala som sekundovú ručičku.
,,Casion,“ drgla do mňa susedka Mikyna. ,,Zaznač si úlohu.“ šepla mi a ja som si lenivo poznačila domácu úlohu. Mali sme počítať nejaké príklady z učebnice. Po zazvonení som sa okamžite zdvihla a odišla som z triedy. Kašlala som na to, či nám chce triedna ešte niečo povedať. Potrebovala som vypadnúť, aby som ju nevidela inak by som po nej niečo hodila.
,,Hlúpa matika!“ zanadávala som potichu. Chodba bola zatiaľ prázdna a tak som zbehla po schodoch na veľkú chodbu, kde sa už začali objavovať žiaci. Prsty som strčila do vreciek riflí a s pohľadom zapichnutým do zeme som kráčala stredom chodby. V tom do mňa niekto vrazil. Alebo som do niekoho vrazila ja? To bolo vedľajšie. Rýchlo som zdvihla pohľad a zapichla som ho do chalana alebo skôr mladého muža, ktorý stál predo mnou. Bol mi povedomý, až príliš. Známe priateľské hnedé oči, čierne krátke vlasy, ústa roztiahnuté vo veselom úsmeve.
,,Peter!“ zvolala som prekvapene a veselo zároveň a rýchlo som ho objala.
,,Pán Berend?“ ozvalo sa za nami a ja som pustila Petra, ktorý sa otočil. Práve k nám prišiel riaditeľne a zlostne sa na nás pozeral.
,, Áno, to som ja.“ Odpovedal mu Peter veselo. ,,Meškáte.“ Oznámil mu čo ma prekvapilo. Čo tu vlastne robí?
,,Prečo tu vlastne si?“ spýtala som sa ho, ale skôr ako mi stihol odpovedať ho prerušil riaditeľ.
,,To nie je tvoja starosť.“ Odsekol mi načo som ho spražila nahnevaným pohľadom. Peter, ktorý sa stále usmieval mi odpovedal:
,,Som nový učiteľ matematiky.“ ,,Čože?“ zvolala som prekvapene.
,,Je to tak sestrička.“ Veselo sa na mňa zaškeril, čo som mu oplatila. ,,Počkať, sestra? Vy… vy.. dvaja ste súrodenci?“ vykoktal zo seba riaditeľ.
,,Jasné, šak máme aj rovnaké priezviská.“ Pretočila som nad jeho hlúposťou očami.
,,To snáď nie. Ďalší Berend na škole to neprežijem!“ bedákal riaditeľ a odpratal sa do riaditeľne, zatiaľ čo ja s bratom sme sa na ňom veselo smiali. Konečne bude bývať normálna matika! Tešila som sa v duchu.
,,Prečo si mi vlastne nedal vedieť, že prídeš?“ opýtala som sa.
,,Prekvapenie.“ Odpovedal mi jednoducho a v tom zazvonilo na hodinu, tak som sa rozlúčila a rýchlo som sa ponáhľala do triedy.
,,Už sa teším na zajtrajšiu matiku!“ povedala som si veselo.
Ja sa takto „tupo“ pozerám väčšinou na chémií, lebo je ..nudná 😀