,,Sme v Rokforte.“ Skonštatoval Severus a Sania iba prikývla. Stáli vo Vstupnej hale, kde pre profesorkou McGonagallovou stála skupina prvákov, ktorí čakali na zaradenie.
,,To je Minerva McGonagallová. Učila Transfiguráciu a taktiež bola vedúcou fakulty Chrabromil. Teraz je z nej riaditeľka Rokfortu.“ Oznámila mu Sania pokojne. Vedela, že každý detail môže byť dôležitý.
,,To si ty?“ uistil sa Severus, keď ukázal na jedenásť ročné dievča s hrdo zdvihnutou hlavou, ako pozerá na profesorku.
,,Áno.“ Odpovedala mu krátku. Spoločne vošli s prvákmi do Veľkej siene. Keďže boli v spomienke nikto ich nemohol vidieť. Severus sa zvedavo obzeral naokolo po sieni a študentoch.
,,To ste vy, vtedy som sa vás uvidela prvý krát.“ Oznámil mu Sania čím upútala jeho pozornosť. Obrátil sa a sledoval jej pohľad ku koncu stola, kde sedel muž s čiernymi vlasmi, neprirodzene bledou pleťou a čiernymi očami odetý v čiernom habite. Bol to on sám pred niekoľkými rokmi. Severus postrehol, že Sania sa opäť vrátila k vykaniu, zrejme preto, lebo sú v škole.
,,Pokojne môžeš ostať pri tykaní.“ Povie jej, ale pohľadom stále sledoval sám seba a tak mu ušlo Saniine prikývnutie. Sledovali zaraďovanie prvákov a Sania Majstrovi elixírov vždy v krátkosti povedala niečo o danom študentovi. Následne vypočuli Dumbledorov príhovor a hostina sa začala. Sania mu predstavila všetkých profesorov pri stole, povedala mu aké predmety učia. ,,Nejaké náznaky toho, že sa vám vracajú spomienky?“ spýtala sa Sania pokojne, avšak s nádejou v hlase.
,,Nie.“ Odvetil Snape mrzuto.
,,Chce to viac času.“ Skonštatuje Sania a v tom sa spomienka zmenila. Nachádzali sa teraz v učebni elixíroch, čo mu Sania hneď aj oznámila. Netrvalo dlho a dvere do učebne sa s hlasným buchnutím rozrazili a dnu napochodoval profesor Elixírov zatiaľ čo jeho čierny habit za ním hrozivo vial.
Začal hovoriť svoj preslov o elixíroch a Sania si ani neuvedomila, že sa pri tých slovách začína usmievať.
Začal hovoriť svoj preslov o elixíroch a Sania si ani neuvedomila, že sa pri tých slovách začína usmievať.
,,Čo?“ opýtal sa Severus nechápavo.
,,Tento príhovor ste hovorili všetkým prvákom. Vďaka nemu ma Elixíry hneď zaujali a ten záujem mi vydržal doteraz.“ Vysvetlila mu a oprela sa o kamennú stenu.
Po tom, ako absolvovali prvú hodinu elixírov sa spomienka opäť zmenila. Okolo nich sa objavila hmla a všetko zmizlo, až sa vzápätí objavili v Slizolinskej spoločenskej miestnosti ladenej do zelenej a striebornej.
Po tom, ako absolvovali prvú hodinu elixírov sa spomienka opäť zmenila. Okolo nich sa objavila hmla a všetko zmizlo, až sa vzápätí objavili v Slizolinskej spoločenskej miestnosti ladenej do zelenej a striebornej.
,,Od vás všetkých očakávam vzorné správanie hodné Slizolinu a…“ Severus stojaci uprostred mal nejaký prejav. V miestnosti boli takmer všetci študenti.
,,Je to ráno metlobalového zápasu medzi Slizolinom a Chrabromilom, kde ste nás varovali, aby sme sa dobre správali.“ Uškrnula sa Sania.
Spoločne si prezreli ešte niekoľko spomienok zo Saniinho prvého ročníku, keď obom zaškvŕkalo v žalúdkoch.
,,Na dnes skončíme. Zajtra budeme pokračovať druhým ročníkom.“ Povie Sania načo sa obaja ocitnú späť v pracovni. Severus vyzeral dosť zamyslene a Sania ho chápala. Všetko čo videl, bolo preňho nové.
,,Bol som stále taký?“ opýtal sa, keď obaja smerovali do jedálne na prízemí.
,,Aký?“ nadvihla Sania obočie.
,,Sarkastický, zachmúrený, nespravodlivý, arogantní…“ vymenoval niekoľko svojich vlastností a Sania iba pokrčila ramenami. ,,Ako sa to vezme. Na hodinách, chodbách a trestoch áno. Teda hlavne k Chabromilčanom, ale k nám zo Slizolinu ste sa správali dobre. Teda, nie že by ste nám rozprávali vtipy a sedávali s nami pri čaji.“ Poslednú vetu dodala rýchlo, keď videla Snapeov pohľad.
,,Poďme na večeru.“ Navrhne Sania a výde z kancelárie zatiaľ čo ju Severus v tichosti nasleduje