Bolo zvláštne vrátiť sa do Rokfortu. Okamžite ju zaliala vlna spomienok. S ľahkým úsmevom vykročila k jazeru na miesto, kde sa pri dvoch mramorových hrobkách mala konať slávnosť.
Sania na sebe mala pekný zeleno – strieborný slávnostný habit vysokej kvality. Svoje gaštanovo hnedé vlasy, tentoraz rovné, mala rozpustené a pohrával si s nimi slabý vetrík, ktorý pofukoval. Jej zeleno – strieborný habit jej len pripomínal roky strávené v Slizolinskej fakulte.
,,Slečna Winterová, som rada, že ste prišli!“ privítala ju riaditeľka Rokfortu profesorka McGonagallová a rukou ukázala na rady bielych stoličiek, medzi ktorými v strede viedla ulička. Trochu jej to pripomínalo siedmi ročník, keď bol Dumbledorov pohreb. Na stoličkách už bolo pousádzaných množstvo významných čarodejníc a čarodejníkov. V prvých radoch na pravej strane videla usadeného Pottera s jeho manželkou, celú rodinu Weasleyovcov, členov Fénixovho rádu, ministra… Dalo by sa povedať, že na pravej strane boli Chrabromilčania. Na konci sedeli študenti Chrabromilu a Bystrohlavu a vpredu študenti, ktorí z oboch fakúlt pochádzali.
Keď však Sania obrátila svoj pohľad na ľavú stranu neubránila sa slabému pousmiatiu. Tam jednoznačne prevládali Slizolinčania a vdzalu spolu s nimi usadení študenti Bifľomoru. Videla svojich spolužiakov z ročníku, ale aj mnoho ďalších známych tvári. Bol tam Draco Malfoy s manželkou či rodina Greenovcov čo bola popredná rodina čarodejníckeho sveta rovnako ako Blackovci alebo Malfoyovci.
S hrdo zdvihnutou hlavou prešla Sania popri rade usadených študentov a zamieri k svojim bývalým spolužiakom, kde sa posadila na voľnú stoličku. Zdvorilo odpovedala na ich pozdravy a otázky s hrdým výrazom. Samozrejme meno Winterová bolo pomerne známe. Pochádzala z prastarého čistokrvného rodu načo bola patrične hrdá. Keď už boli všetky miesta obsadená slávnosť sa začala. Na miesto pred dvoma hrobkami, jednou bielou, ktorá patrila Dumbledorovi a druhou čiernou venovanou Snapeovi, najskôr vystúpil nový minister. Mal siahodlhý príhovor ohľadom očistenia mena Severusa Snapea, omylu, ktorý sa voči profesorovi stal…
Sania, ho však nevnímala a s nečitateľným výrazo, sledovala vysokú čiernu hrobku, ktorá tu stála na jeho počesť. V hlave mala prázdno. ako keby sa všetky jej myšlienky kamsi vytratili. Nevnímala slová znejúce okolo nej, ale zrazu sa jej v mysli objavila spomienka. Spomienka na to, ako prvý krát prišla do Rokfortu.
…
Spolu s ostatnými prvákmi vošla do Veľkej siene. Nepozerala na začarovaný strop ani na množstvo študentov. S hrado zdvihnutou hlavou, tak ako ju to už od mala učili kráčala pevným krokom za profesorkou. Múdry klobúk zaraďoval prvákov, až kým neostala iba ona. Bola posledná a keď sa posadila na stolček klobúk ju chcel zaradiť do Bystrohlavu. Ona to však nechcela a tak sa v duchu začala s klobúk hádať, až kým jej klobúk zrazu nezoskočil z hlavy.
,,To dievča je strašné. Nemôžem ju zaradiť, tam kam chcem ja!“ rozčuľoval sa klobúk, keď ho McGonagallová vzala do ruky. ,,Nech si vyberie sama ja končím!“ vyhlásil a tak sa Sania obrátila na riaditeľa s nadvihnutým obočím. Ten jej iba kývol hlavou a tak pokrčila ramenami.
,,Takže slečna Winterová, aká fakulta to bude?“ spýtala sa jej profesorka. Ona sa jej pozrela do očí.
,,Slizolin.“ vyhlásila hrdo.
,,Profesor Snape, súhlasite?“ oslovila ho a vtedy ho uvidela prvý krát. Celý v čiernom, nečitateľný výraz v tvári, bledá pleť a hlboké čierne oči, ktoré si ju premerali. Bála s ajeho pohľadu, ale zataľa sa a jeho pohľadu sa nevyhla. V očiach mu videla pobavenie.
,,Súhlasím.“ povedal a tak sa zaradila do Slizolinu.
…
Pri tej spomienke sa vždy pousmiala. Múdry klobúk z nej bol zúfalý a pre to sa stala dosť populárnou. Na chvíľu sa započúvala do nejakého prejavu, ale o seknudnu neskôr už znovu plávala vo svojich spomienkach.